Mnohé vedecké štúdie poukazujú na súvislosť medzi nízkou koncentráciou selénu v krvi a zvýšeným počtom srdcovo-cievnych a nádorových ochorení.

Štúdia z Fínska poukázala na to, že pri dlhodobej koncentrácii selénu v krvi pod 35µg/l sa zvyšuje riziko úmrtia na ischemickú chorobu srdca až 7x.

Kešanská choroba

Kešanská choroba je indikátor nedostatku selénu, sa prejavuje poruchami kardiovaskulárneho systému a u detí sa vyskytuje choroba kashin-beck prejavujúca sa degeneráciou kĺbov končatín. Tieto choroby sa vyskytli hlavne v oblasti Keshan, ktorá je veľmi chudobná na obsah selénu v pôde. Početné biochemické a klinické štúdie preukázali, že kešanská choroba sa nevyskytuje v oblastiach, kde priemerný denná príjem selénu je u mužov vyšší než 19,1 µg na deň a u žien vyšší než 13,3 µg na deň.

Dlhodobá štúdia z USA preukázala priamu súvislosť medzi hladinou selénu v krvi a úmrtím na rakovinu. V oblastiach s najnižšou hladinou selénu bola najvyššia úmrtnosť na rakovinu.

Štatistiky z Nemecka potvrdzujú, že v Nemecku je až 20 krát vyšší výskyt nádorov prostaty v porovnaní s Venezuelou, kde denný príjem selénu prostredníctvom potravy je až 800 µg.

Nedostatok selénu sa prejavuje zníženou imunitou, kožnými problémami, únavou a svalovou slabosťou.

Čo je to vlastne selén?

Selén je stopový prvok a objavil ho v roku 1817 Švéd Jons Jacob Berzelius. Selén je esenciálny prvok, t. j. nevyhnutný pre ľudský organizmus. V ľudskom tele je priemerne 5 – 10 mg selénu zhromaždeného najmä v pečeni, obličkách a v štítnej žľaze. Selén je transportovaný krvou do všetkých tkanív tela.

Selén je významný antioxidant a je potrebné prijímať v potrave dostatok antioxidantov aj napriek tomu, že telo má vlastné obranné mechanizmy. Antioxidanty ochraňujú organizmus pred civilizačnými chorobami a chránia hlavne lipidy a vitamíny pred oxidáciou.

Prirodzenou cestou sa selén do ľudského organizmu dostáva z pôdy prostredníctvom rastlín. Problémom je fakt, že obsah selénu v rastlinách závisí od pôdy, v ktorej bola rastlina vypestovaná. Rozlišujeme oblasti podľa výskytu selénu. Ako príklad uveďme oblasť so strednou koncentráciou selénu – pôdy Kanady a USA. Oblasti s veľmi nízkou koncentráciou selénu – Fínsko, Švajčiarsko, Česko, Slovensko a Nový Zéland. To znamená, že ak prijímate potraviny, ktoré by mali byť prirodzené bohaté na selén, ale boli dopestované v oblasti s nízkou koncentráciou selénu, tak trpíte na nedostatok selénu.

Svetová zdravotnícka organizácia stanovala ako odporúčaný denný príjem selénu hodnotu 50 – 200 µg. V prepočte na váhu človeka je to 1µg / kg hmotnosti človeka.

Na základe rozsiahlych štatistických údajov je príjem selénu na Slovenku dlhodobo pod optimálnou hranicou. Je to len 38 µg na deň. Táto hodnota je spôsobená nízkou hladinou selénu v slovenskej pôde. Napr. v Číne v oblasti s vysokým obsahom selénu je jeho denný príjem až 1338 µg na deň.

Za najviac ohrozené skupiny ľudí, ktoré môžu trpieť nedostatkom selénu sa považujú mladí ľudia, vegetariáni, starí ľudia, tehotné a dojčiace ženy, fajčiari a chronicky chorí ľudia.

Upozorňujeme, že selén je vo vyšších dávkach toxický, ale predávkovanie selénom potravou nie je možné.

Zdroje selénu

Za najlepšie zdroje selénu považujeme hlavne rastliny dopestované v oblastiach s vysokým obsahom selénu, ryby, brazílske orechy, semienka, citrusové plody.

Bohužiaľ európska pôda je prirodzene chudobná na obsah selénu, preto sa pri výbere výrobkov zamerajte na tie, ktoré boli dopestované mimo EU.

Z obilnín je najvýznamnejším zdrojom khorasan Kamut, staroveká odroda tvrdej pšenice. Kamut je bohatý na bielkoviny a minerály, hlavne selén, zinok a horčík.

Čo je to kamut?

Kamut nie je názov obilniny, ale ochranná známka pre označenie obilniny s istými garantovanými vlastnosťami. Ochranná známka Kamut označuje obilninu, ktorá sa volá khorasan a ide o starovekú odrodu tvrdej pšenice s významnými výživovými vlastnosťami.

Táto obilnina bola znovuobjavená v roku 1949 v egyptskej pyramíde v Dashare. Hovorí sa jej aj pšenica faraónov. Zrná, ktoré boli nájdené v pyramíde, daroval objaviteľ americkému letcovi. Jeho otec ich začal pestovať v americkom štáte Montana. Dnes sa kamut pestuje hlavne v USA, Kanade, Južnej Afrike, Belgicku a Austrálii.

Kamut khorasan má vyšší obsah bielkovín a minerálov, hlavne selén, zinok a horčík v porovnaní s modernými odrodami pšenice. Kamut khorasan má veľmi vysoký obsah selénu, ktorý má vynikajúce antioxidačné schopnosti.

Vďaka vysokému obsahu lipidov, ktoré produkujú v tele viac energie ako sacharidy, sa kamut khorasan označuje ako vysoko energetická obilnina. Aj preto sa kamut khorasan a výrobky z neho doporučujú hlavne športovcom a ľudom, ktorí sú fyzicky a psychicky aktívni.

Kamut khorasan musí:

• byť staroveká odroda obilia typu khorasan
• byť pestovaný len v biologickom poľnohospodárstve
• mať bielkovinový profil 12-18%
• na 99% neobsahovať moderné odrody pšenice
• na 98% nevykazovať známky nákazy
• obsahovať od 400 do 1000ppb selénu
• nesmie sa používať v názvoch výrobkov, ktorých percentuálny obsah je neznámy
• nesmie sa zmiešavať s modernými odrodami pšenice v cestovinách

Doplňte si selén prirodzenou cestou a vyberte si z našej širokej ponuky kamutových produktov.

zdroje:
http://www.lfp.cuni.cz/journals/bioenv/
http://www.epa.gov/iris/subst/0472.htm
Maďarič, A. – Kadrabová, J.: Selén v potravinách a možnosť jeho suplementácie u slovenskej populácii
Kvasničková, A.: Minerální látky a stopové prvky